Búnaðarrit - 01.01.1908, Síða 48
44
BÚNAÐARRIT.
af mjólk með 5,5% feitmagni fást aftur á móti 6 pd.
og 16 kvint smjörs, og til að gjöra smjörpundið ’þarf
að eins 16 pd. mjólkur. Potturinn af þessari mjólk er
13 aura virði, með sama reikningi, eða fullum 3/7 hlut-
um verðmætari en mjólk með 2,5°/o feitimagni.
Hver bóndi, sém eykur meðalfeitimagn mjóikurirm-
ar úr kúm sínum um 1%, með því að farga þeim kún-
um, er magrasta mjólk gefa, og fá aðrar með feitirikari
mjólk í st.aðinn, grœðir á því árlega 51 pund smjörs
fijrir lwerja kú, sé meðalnytin 2200 pottar.
Gætum vér hækkað meðalfeitimagn mjólkurinnar á
öllu landinu um aðeins xU°lo, fengist að meðaltali úr
mjólkinni úr hverri kú 12 pd. 76 kvint smjörs meira
en nú, þótt nythæðin væri óbreytt. A öllu landinu eru
rúmar 18,300 kýr, og næmi því þessi litla aukning feiti-
magnsins 32 þúsund pundum smjörs árlega, eða fullum
24000 kr. Og þessari aukning feitimagnsins er auðvelt
að ná á tiitöluiega fáum árum, og það án alls kostn-
aðar eða fyrirhafnar, aðeins með því að aia ekki upp
kálfa undan þeim kúnum, er magrasta mjólk gefa.
6. Hœkkuð meðalnyt. Á töflu I. 1. og I. 2 í
öðrum og þriðja kafla ritgjörðar þessarar sést, að meðal-
nyt fullmjóikandi kúa í nautgripafélögunum var árin 1904
—1905 og 1905—1906 fuilir 2200 pottar, eins og áður
hefir verið tekið fram, og meðalársarðurinn 83 og 90
krónur. Töflurnar II. 1. og II. 2. sýna aftur á móti,
að þegar V3 hluti nytlægstu fullmjólkandi kúnna er frá
taiinn, var meðalnyt hinna % hiutanna 2480 og 2450
pottar, og meðalársarðurinn 103 og 108 krónur. Svipað
þessu er hlutfallið að öllum iíkindum i þeim bygðarlög-
um, þar sem engin nautgripafélög eru.
Eftir skýrslum nautgripefólaganna að dæma, ætti
því að mega auka meðal ársarðinn af hverri kú um 18
—20 kr., með þvi að farga þriðju hverri nytlægstu
kúnni á landinu, og fá í staðinn kýr með 2450—2480
potta meðainyt, og það er hægt á tiltölulega stuttum