Búnaðarrit - 01.01.1908, Síða 58
54
BÚNAÐARRIT.
flákar, gróðurlausir, nema þar sem melgrasið heflr varið
blett, og blett í dökkri auðninni.
I þessum héruðum heflr verið unnið að heftingu
sandfoks, svo að mikils er um vert. Er það að þakka
Eyjólfi Guðmundssyni í Hvammi. Af hans hvötum og
undir umsjón hans hafa verið hlaðnir 2000 faðmar af
grjótgörðum, þvers um við áttina skaðvænu, en það er
hér víðast hvar iandnyrðingurinn. Það er orðið augijóst,
að með slíkum görðum má bjarga graslendinu frá því,
að blágrýtissandurinn, stór og smár, fari yfir það, og er
það næsta mikilsvert, þegar hugsað er til graslendisins,
er næst iiggur hrauninu. En ekki verður með þeim
sóð við því, að sallasmá moldin rjúki. Ef verjast skal
moldrokinu, ber aftur að sama brunni sem um skógana.
Það verður að verja landið fyrir fénaðarbeit.
Svo segja kunnugir menn, að þar i hiaununum
gangi mestan hluta árs um 2000 sauðfjár, sem lifi að
mestu leyti á melgrasinu. Féð bítur öxin, og því get-
ur melurinn ekki dreift sér. Ef þarna væri til fulls
varið fyrir skepnum í svo sem 8 ár, mundi melurinn
að líkindum, þegar sá tími væri liðinn, vera búinn að
dreifa sér svo út, að þetta sífelda moldrok væri alveg
hætt.
Ef nú væri stungið upp á því við þá, sem eiga með
hraunið og skógana, að verja þau um nokkurra ára bil,
mundu sjálfsagt margir spyrja: Á hverju eiga þá kind-
urnar okkar að lifa á veturna? En þá mætti með full-
um rökum spyrja þá aftur : Á hverju eiga kindurnar
ykkar að lifa á veturna, þegar búið er að eyða öllum
skógum og melurinn er bitinn upp til agna? Að því
rekur viðstöðulaust. Væri þá ekki betra, að leggja nú
þegar á sig þau óþægindi, sem af vörninni ieiða, og
mega síðan frjálst beita sumar og vetur, svo að engar
skemdir hljótist af?
Það er svo hér á landi, sem í flestum öðrum lönd-
um, bæði Norðurlöndum og Suðurlöndum, að það hafa