Búnaðarrit - 01.01.1951, Síða 148
146
B Ú N A Ð A R R I T
holdþunna stórvaxna, en mjólkurlagna stofni, úr
nyrztu hreppum Norður-ísafjarðarsýslu, en féð í
dalnum austan ár er af Norður-Þingeyska stofninum
og ekki af lakari endanum þar, ef dæma á eftir hrút-
unum.
Bezt mun líklega að halda þessum stofnum óblönd-
uðum, en láta ær af vestfirzka stofninum, sem á að
farga undan til slátrunar, fá við hrútum af þingeyska
stofninum og öfugt.
Skútustaðahreppur. Þar var sýningin vel sótt. Rúm-
lega þriðji hver sýndur hrútur hlaut fyrstu verðlaun.
Ekki voru fyrstu verðlauna hrútar í Mývatnssveit eins
vænir, eins og í Bárðardal (Tafla B). Bezti hrúturinn
í sveilinni var talinn vera Vambi Kristjönu Helga-
dóttur á Grænavatni, en næstur honum stóð Logi, Pét-
urs Péturssonar á Gautlöndum, mun smærri og
nokkru léttari hrútur, en sterkbyggðari og þolslegri.
Margir hrútarnir í Mývatnssveit eru ágætir, en þó
vantar mikið á, að þeir séu eins kynfastir og ræktar-
legir eins og hrútar voru þar fyrir fjárskiptin. Mý-
vetningar, eins og aðrir Þingeyingar láta vel af hin-
um nýja stofni og vonandi tekst þeim að rækta hann
svo, að mestu ókostir hans hverfi, en upp vaxi kosta-
mikill og kynfastur fjárstofn.
Iieijkdælahreppur. Þar var sýningin allvel sótt. Um
fjórði hluti hrútanna hlaut 1. verðlaun, alls tólf, flest-
ir 2ja vetra. Hvatur Björns á Brún var talinn bezti
hrúturinn á sýningunni. Hann var frá Framnesi í
Kelduhverfi, framúrskarandi vel vaxinn, holdgóður,
þolslegur og prúður. Tungugoði Haraldar á Breiðu-
mýri, ættaður frá Hafrafellstungu í Öxarfirði, Prúð-
ur Pálma á Helgustöðum, ættaður frá Hraunkoti í
Aðaldal, Víðir Jóns á Hömrum frá Víðikeri, Fífill
Magnúsar í Kvígyndisdal, frá Holti í Kelduhverfi og
Freyr á Öndólfsstöðum, frá Norðurhlíð, voru allir
mjög kostamiklir hrútar.