Bibliotheca Arnamagnæana - 01.06.1996, Síða 185
175
homo non dolet de malo proximi, nec gaudet de bono ejus, licet etiam non
doleat de bono, nec gaudeat de malo ejus, sed est indifferens ei: et sic non est
mortale, sed imperfectio charitatis.26 Vel dicit actualem impatientiam absque
appetitu vindictæ: et talis motus etiam deliberatus est peccatum veniale, quia
håbet incompletam rationem iræ, sicut ex supradicta patet diffinitione. Vel
dicit impatientiam cum appetitu vindictæ, et hoc est tripliciter.27 Quandoque
enim hoc est a natura, sicut in melancholicis, in quibus secundum Philoso-
phum continue mordetur natura, propter quod semper sunt turbulenti: et sic
nullum est peccatum cum sit motus naturalis.28 Quandoque hoc est ab appeti-
tu indeliberato, et sic est veniale, sicut alii primi motus. Quandoque est a vo-
Iuntate deliberativa, et tune est peccatum mortale.29
222-230] cf. C7VIII.xxv. 117A, 3-28:
Acedia ex suo genere peccatum veniale est: quia secundum Augustinum,
acedia est tædium intemi boni:30 hoc autem non opponitur charitati, sed dicit
diminutionem fervoris charitatis, in quo consistit omne veniale. Istud ergo
tædium, vel est motus naturalis, et sic nullum est peccatum: vel est motus ap-
petitus contristati de opere spirituali laborioso, et sic est veniale: quamvis
etiam appetitus ille naturalis sit deliberatus, quia consensus in veniale non est
nisi veniale, acedia vero ex genere et per se venialis est: vel hoc tædium re-
dundat in omissionem eorum, quæ sunt necessaria saluti, ut frangere præ-
cepta Dei vel Ecclesiæ sine causa rationabili, et tune est mortale. Si autem
tædium illud ex omissione boni, et difficultate aggrediendi bonum, ducit in
desperationem: tune jam accedit peccatum in Spiritum sanetum. Et si tædium
illud crescit, quod etiam ducit in tædium vitæ in tantum quod injiciat sibi ma-
nus, tune jam similis est Judæ, qui laqueo se suspendit.
231-235] cf. C7V lll.xxvi. 118A, 19-24:
Nota, quod avaritia ex suo genere est mortale: quam Apostolus idololatriæ
comparat, non quia sit de specie illius peccati, cum non habeat actum ejus,
sed quia facit aliquid simile idololatriæ, serviendo creaturæ potius quam
creatori.
236-244] cf. C7V lll.xxvi. 117B, 1-23:
Hæc [avaritia] igitur consistit in appetendo, vel in acquirendo, vel in retinen-
do. Si primo modo, hoc est quinque modis. Primo, quia appetit aliena appeti-
26 Ira igitur... imperfectio charitatis] cf. Spec. Pen. 218-221: Reidi... nolite peccare.
27 Vel dicit... hoc est tripliciter] cf. Spec. Pen. 213-214: Reidi... hefnizt eigi.
28 Quandoque enim hoc est a natura ... motus naturalis] cf. Spec. Pen. 216-218: Reidi ...
af natturligri hræring.
29 Quandoque hoc est ab appetitu indeliberato ... mortale] cf. Spec. Pen. 215-216: Enn
daudlig synd ... hefndinne.
311 acedia est tædium intemi boni] cf. Petrus Pictaviensis, Summa de confessione Compi-
latio Praesens, ed. J. Longere, CCCM 51 (Turnhout, 1980), I, p. 4, line 11: ‘acidia, scili-
cet taedium boni’.