Ný félagsrit - 01.01.1869, Síða 60
/
60 Um fjárhagsmálið.
hverju ööru ríki, sð áríöanda, aö halda viÖ föstum sam-
gaungum viö lönd sín, og þær samgaungur veröa aö vera
meö þesskonar skipum, sem nú eru mest tíökuö, en ekki
eins og áöur, meö seglskipum, sem rní þykja miöur fallin
til þess. því finnst mer þaö rctt, aö Ðanmörk leggi
nokkuö til þessara ferÖa, en mer finnst þaö einnig tilbæri-
legt, aö ísland leggi til aö sínum hluta, einkum meö því,
aÖ sleppa lestagjaldinu af gufuskipinu. Eg vil aö lyktum
skjöta því til hinna virÖulegu þíngmanna, aö þeir hugleiöi,
hvort þaÖ væri þó ekki bezt, aö viö gætum séö fyrir enda
á þessu máli, sem stjórnin hefir veriö aÖ leitazt viö aÖ
hafa áfram og leiÖa til lykta, einmitt eptir áskorun ríkis-
þíngsins sjálfs.
Balthazar Christensen (málaflutníngsmaöur fra
Kaupmannahöfn) skýrskotaöi til þeirra Krabbe og Win-
thers, og kvaö ser þykja þaö bæöi illa fariö og ísjárvert,
ef þíngiö ekki vildi fallast á uppástóngu stjórnarinnar um
tillagiö til íslands. Eg held, segir hann, aö þaö væri
hvorki æskilegt fyrir máliö sjálft, né fyrir þetta þíng, ef
vér vildum ekki fylgja stjórninni í þessu máli; hón á aö
bera og veröur aö bera ábyrgÖina á því, aö mál þetta
veröi leidt til lykta, en hón mundi vissulega losast viö
þessa ábyrgö, ef vér nó ekki fylgdum henni. þaÖ er því
ekki einóngis í ræktar skyni viö ísiand — og játa eg þó,
aö só tiifinníng er mjög rík hjá mér — ekki heldur vegna
þess, sem fsland hefir oröiö aö líöa um svo lángan tíma,
aö eg mæli meö hærra tillaginu, heldur er þaö beinlínis
af því, aö eg held aö þær sættir og málalok, sem eru
svo mjög æskileg, geti ekki komizt til vegar, ef vér ekki
viljum fara þá leiÖ, sem ráögjafinn hefir stóngiÖ uppá, og
sem enda hvorki veröur kallaö ósanngjarnt né ókljófanda
aö fara. Eg átti von á, aö ráögjafinn mundi taka til
oröa þegar í upphafi umræöunnar, því þaö mundi hafa
mikil áhrif á mig og mitt atkvæöi í málinu, efhann, mót
von minni, héldi ekki uppástóngu sinni svo fast fram.