Ný félagsrit - 01.01.1869, Síða 325
Um fjárhagsmálið.
325
45,000 rd. í minnsta lagi útheimtast tii þarfa þess, og
þá eru ekki eptir nema 5,000 rd. umfram beinar þarfir;
meb þessu 5,000 rd. tillagi á fyrstu árunum og þeirri
aukníng skattgjaldanna, er verba kynni á þeim tíma, er
nú Íslendíngum sett þab ætlunarverk, ab koma sjálfum
sér svo vel á veg, ab þeir komist af meb tillag, sem er
15,000 rd. minna en nú útheimtist. — Island er lángt á
eptir tímanum, og þarf því sinna eigin efna til þess ab
taka sér fram, en einsog allir vita þá eru Íslendíngar
ekki sérlega framtakssöm þjúb, eba þess megnugir, aö
auka afurbir Iandsins svo stúru nemi, enda er náttúru-
ástand landsins þeim í mörgum greinum til fyrirstöbu, og
jafnvel fiskiveibarnar, mesti abal-atvinnuvegur lan 'sins,
eru stopular. Rá&gjafinn álítur af þessum ástæbum, ab
hi& fasta árgjald rnegi ekki vera minna en 30,000 rd., afe
öörum kosti muni Íslendíngar fyr eöa seinna koma meb
nýja fjárbún. Skyldi framfarir landsins verba meiri, en
stjúrnin gjörir ráb fyrir, þá er löggjafarvaldinu í Dan-
mörk innanhandar ab leggja skatt á Islendínga til sam-
eiginlegra útgjalda. þetta sem hér er stúngiö uppá er
hife allra minnsta, sem stjúrnin þorir ab takast á hendur
ábyrgb á aö bera upp vife Islendínga, en verbi þetta til-
lag veitt í bábum þíngum kvebst rá&gjafinn vona, a&
stjúrnarmálinu muni geta or&i& framgengt.
Hother Hage kva&st fyrir sitt leyti vera mútfallinn
þeim uppástúngum, sem framsöguma&ur hafi kalla& rit-
breytíngar, og geti hann ekki kannazt vi&, a& breytíngar
þessar sé svo mikils var&andi, a& ástæ&a sé a& taka þær
til greina, og hva& hina verulegu breytíngu um vi&bútina
vi& 1. grein snertir, segir hann, þá ver& eg a& játa, a&
enda or& dúmsmálará&gjafans hafa ekki geta& sannfært
mig um, a& hún sé rétt. Eg get fyrir mitt leyti ekki
sé& betur, en a& þau mál geti komi& fyrir, er efasamtsé,
hvort eingaungu snerti ísland e&a Danmörk. Nú segir
svo í uppástúngunni, a& þegar efasamt þyki, hvort eitt-