Ný félagsrit - 01.01.1869, Síða 346
346
Um fjárhagsmálið.
sýna íslenzku kröfurnar, hvernig þær se vaxnar og hversu
óbilgjarnar, einsog ab þar heffci verib farib fram á, ab
Ðanmörk skyldi gjaida til íslands allan ágóba af verzlun-
areinokuninni, sem innstæbu en þ<5 leigulaust. En ef nú
er gætt ab, þá hafa íslenzku kröfurnar komib svo fram
híngaötil, hvab verzluninni vibvíkur, ab þar er talinn ágóbi
Danmerkur af einokunarverzluninni til 200,000 rd. áriega
(tollkammerib sjálft reiknabi hann 1845 til hérumbil 467,500
rd., eba meir en helmíngi raeira), þar af er Islandi reiknab
til þókkabótar einn fertugasti hluti (móts vi& alríkiÖ
1861), og þessi hluti leigulaust, en 39/4o (þrjátíu og níu)
hlutar og allar leigur alveg fellt nibur bótalaust. þessi fer-
tugasti partur ágófeans var talinn 5,000 rd. á ári', og er
þafe varla þribjúngur móti því, sem nú gelzt í lestagjald
á hverju ári og talií) er meb tekjum landsins. Væri nú
þessi mælikvarbi tekinu og lagbur á grænlenzku verzlunina
eptir sama hlutfalli, þá yrbi krafa Grænlendínga hérum-
bil 600 rd. á ári í notum verzlunar-einokunarinnar, efia
3,000 rd. fyrir 50 ár, en Danmörk fengi ab halda 121,700
dölum árlega óskertum, einsog hún fékk ab halda frá ís-
landi eptir reikníngnum 195,000 rd. árlega, lægst reiknab.
Svona óbilgjarnir eru nú þessir reikníngar, og er þetta eina
dæmi nóg til af> sýna, ab Danir eru ekki farnir ab leggja
sig nibur vib ab skoba þá enn. þab er þessvegna áríb-
anda fyrir oss, ab neyta allra krapta til ab uppgötva allt
hvab vér getum um þessi reikníngslegu atribi, og styrkja
þau meb órækum rökum.
Um stjórnarmáls atribib hafa menn aubsýnilega gjört
sér far ab komast á fastan fót, og nefndirnar þykjast ekki
vera í neinum vafa, en þegar farib er ab gá nákvæmar
') Ný Félagsr. XXII, 81—$2.