Ný félagsrit - 01.01.1869, Síða 347
Um fjárhagsmálið.
347
ab því, sem hér eru álitin stjðrnmálaréttindi vor, þá eru
þau skömtub úr hnefa eptir því, sem ríkisþíngiíi álítur nú
hentugast frá sínu sjónarmiíii, en ekki eptir þeim lands-
réttindum, sem íslandi heyra meh lögum og rétti, og eptir
hlutarins eíili. Ríkisþíngiíi byggir á því, sem gefnum hlut,
aí) þaí) hafí lögsögn og yfirvald yfir íslandi, en þa& gáir
ekki aö því, a& þa& atri&i er einmitt ekki lögákvebif) enn,
heldur er verib aí) semja um, hvernig hib stjórnlega
sambandib milli Danmerkur og Islands., eigi aí) verfia, og
í þeim samníngum kemst ríkisþíngiö þó aldrei hœrra, en
ab veríia einn parturinn. I rauninni viímrkennir nú nefndin
á landsþínginu þetta, þar sem hún lýsir því yfir sem sínu
áliti, afe Island sé hvorki hluti úr Danmörku (Provinds)
og ekki heldur dönsk nýlenda (Coloni)', og á ö&rum sta&,
a& hún vill bræ&urnir á Islandi ver&i a&njótandi hinssama
frelsis og jafnréttis, sem grundvallarlögin heímila
öllum þegnum ríkisins2; vér Islendíngar eigum aö fá sama
frelsi til a& stjórna vorum málum, einsog Danir hafa
til a& stjórna sínum; vér eigum a& fá fullt sjálfræ&i
og sjálfsforræ&i í öllu, sem vort er, o. s. frv.‘‘1; en þegar
til úttektarinnar kemur, þá ver&ur allt svo rígbundiö vi&
danskan rá&gjafa í Kaupmannahöfn, ríkisþíng í Kaup-
mannahöfn, hæstarétt í Kaupmannahöfn, laun frá Kaup-
mannahöfn handa landstjórninni á Islandi, tilskipun frá
Kaupmannahöfn um, hvernig verja skuli árgjaldinu frá
Danmörk, almenn lög frá Kaupmannahöfn, sem ríkis-
þíngiÖ setur og stjórnin skal láta auglýsa á Dönsku og
Islenzku án samþykkis alþíngis, skattalög til ríkisþarfa
frá Kaupmannahöfn, sem ríkisþíngiö setur, og vafi á hvort
Sjá bls. 187.
a) Sjá bls. 171.
3) Sjá bls. 166. 279.