Búnaðarrit - 01.01.1957, Síða 128
124
BÚNAÐARRIT
Frjósemi ánna.
Af þeim 22694 ám á skýrslu félaganna, sem lifandi
voru á sauðburði, voru 9668 tvílembdar eða 42.6%,
þar með taldar örfáar ær, sem voru þrílembdar. Ein-
lembdar voru 12527 ær eða 55.2%, en algeldar 499 ær
eða 2.2%. Hér eru taldar tvílembdar þær ær, sem báru
tveimur lömbum lifandi eða dauðum, en einlembdar
|)ær, sem báru einu lambi eða báru og misstu, án
þess að vitað væri um lambafjöldann. í þetta sinn
voru ærnar frjósamari en árið áður. Þá voru aðeins
36% þeirra tvílembdar. í eftirtöldum 9 félögum voru
ærnar frjósamastar, þ. e. ineira en 70% af þeim tví-
lembdar: Sf. Vísir, Arnarneshreppi 86.8%, Sf. Vík-
ingur, Dalvík, þingeyski stofninn, 79.8%, Sf. ólafs-
fjarðar 77.9%, Sf. Vestri, Svarfaðardal, þingeyski
stofninn, 76.3%, Sf. Austur-Bárðdæla 75.3%, Sf. Hníf-
ill, Glæsibæjarhreppi 73.8%, Sf. Hrunamanna 72.8%,
Sf. Neisti, öxnadal, þingeyski stofninn, 72.5% og
Sf. KJaufi, Svarfaðardal, þingeyski stofninn, 71.7%.
Það er athyglisvert, að í öllum þessum félögum er
fjárstofninn af norður-þingeyskuin uppruna. í 13
félögum voru frá 60—70% af ánum tvílembdar
í aðeins 3 þeirra er fjárstofninn af vestfirzkum
uppruna, þ. e. í Sf. Borgarness, Sf. Höfðliverfinga
og Sf. Úthluta Hofshrepps, en í 8 þeirra af norður-
þingeyskum uppruna, þ. e. í Sf. Mývetninga, Sf. Aðal-
dæla, Sf. Hraungerðishrepps, Sf. Árskógshrepps, Sf.
Gnúpverja, Sf. Reykhverfinga, Sf. öxfirðinga og Sf.
Vestur-Sléttunga, sjá töflu 1. Þetta sýnir, að norður-
þingeyski fjárstofninn er mun frjósamari en vest-
firzki stofninn. í 8 félögum voru færri en 20% ánna
tvílembdar, en í engu færri en 11%, sjá töflu 1.
Til nytja að hausti komu 131.5 lömb að meðaltali
með hverjum 100 ám, sem til voru á sauðburði i fé-
lögunum. Lambavanhöld frá fæðingu til sláturtíðar