Búnaðarrit - 01.01.1929, Síða 338
332
BtiNAÐAftRIT
Stakkahlíð. Þeir kvarta einnig undan því, að ánum
gangi illa að hyldgast, sjerstakloga ef veikin legst þungt
á þær.
Því miður get jeg ekkert ákveðið sagt um, hve langur
tími er frá því að kindin tekur veikina og þar til hún
kemur í ljós, þó tel jeg að sá tími muni vera eitthvað
nálægt þrem vikum. En vegna þess að þau dæmi, sem
jeg hefi til stuðnings þessari ágiskun, eru fá og ekki
fyllilega hægt að treysta þeim, verður þessu mikilvæga
atriði ekki svarað til fulls að sinni.
Breytingar þær, sem sjást á líffærum úr þeim kindum,
sem drepast úr pestinni, eru all-verulegar. Lungun eru
bólgin, þjett við áþreifingu, ekki fjaðurmögnuð, loftlaus,
sökkva í vatni og eru blóðhlaupin. Breytingarnar eru sjer-
staklega með röndunum að neðan og í sepunum, sem
lykja um hjartað. Efri hluti (hrygghluti) lungnanna er
venjulega eðlilegur. Stundum er litilsháttar gulleitur
vökvi í brjóstholinu, og gulleit slikja utan á lungunum
og innan á brjósthylkinu. Lifrin er venjulega talsvert
bólgin, liturinn Ijósari en eðlilegt er og rendurnar ávalar.
Við áþreifingu er hún meyr. Gallbraðran er stór. Stund-
um er öll fita gulleit. Nýrun eru stór, lin og meyr.
Netja, magi og garnir er oft blóðhlaupið. Pestin er
verjjulega svo bráðdrepandi að það fje, sem fær hana
og drep3t úr henni, er í fullum holdum.
Við lækningu á þessari pest er tvent, sem aðallega
kemur til greina.
Fyrst og fremst góð meðfeið á fjenu. Með góðri með-
ferð má að mestu takast að varna því, að fjeð veikist
alvarlega, með öðrum orðum: það má takast að kom-
ast fyrir að veikin snúist upp í lungnabólgu eða aðra
kvilla, sem valda dauða. Það skal þó fúslega játað, að
jafnvel þótt menn leggi sig fram með að hjúra fjenu,