Editiones Arnamagnæanæ. Series A - 01.06.1997, Síða 107
cv
III 4859 (=E), (633), 395] 3793, Hd, P, Sk
References are to the E-text.
26.11 -13 þa-Gudz] + (3793 has a variant preceding this omission)
26.17-21 26.22 26.24-5 26.27-8 26.33-4 26.35-6 26.38-40 26.44-5 26.46-8 og-framann (minor variants in 395)] -f og-Christi] -f og-krankdæmi] -f a-dvijna] af daudans g0tu af-öfarer (minor variants in 395)] enn lid hans lagde allt á flótta Þotti-jalle (395 omits j moti Jrungi jalle at the end)] -f j-mune] sigur sinn og kvadst Liet-sleppa (minor variants in 395)] -f gledia-oss (minor variants in 395)] tala vid Mirmann (Mirmant Hd, P, Sk) jarl og mikia harma (hrigd Hd, svo hrigd P, Sk) hans
26.54-5 Liet-sier (395 omits the following Enn-giede)] -f (and the following Enn-giede)
26.58-9 26.64-75 og2-drucked (minor variants in 395)] -f Byriar-hafa (minor variants in 395)] enn menn hugdu hann munde bidia dóttur kóngs enn jarl qvadst ej hafa farid ad heimann til ad qvongast og mundi hann þui higgia af þessu ad sinni 3793; enn menn hugdu (+ ad P, Sk) hann mundi bidja 'dóttur kongs (dóttur hans P, kóngs dóttur Sk) jarl kvadst hafa ádur (adra P, Sk) konu feingid (firri P, fyrir Sk) og yrdi hann þvi ad hyggja af þessari Hd, P, Sk
26.76 26.81-2 27.3-4 27.18-19 Var-þuingud] + Villder—eigi (minor variants in 395)] + rijdur-þeim] halda sudur á Paul (Púl Hd, P, Sk) og3-mæl] + (haplography maal-maal; 3793 also has a variant for the pre- ceding clause)
27.24-5 27.27-31 27.37-40 Myrmant-hefur] og hefur þu og-misverka (minor variants in 395)] + bijdur-sott (minor variants in 395)] leisti menn ut med 'gódumm gipfumm (stórum fjegjöfum Sk). ’Situr nu Mirmann ad rikumm med kóngi umm hrid
27.40-3 27.44-9 (Settist nú Mirmant ad riki med kóngi Hd, P, Sk) og2-eyre] + og-heime (minor variants in 395)] ifir Sikilej. Stiórnade hann lángann tjma rjki sjnu og var vinsæll og frægur hpfdingi suo (og Sk) 'valla fanst (eingin var Hd, P; fannst eingin Sk) hans jafningi. Untust þaug hión 'med mikille bljdu (med blydu alla æfi Hd, P; med allri blýdu þad sem eptir var æfi þeirra Sk) og er sagt (+ ad Hd) þaug hafa i elle sinni geingid i klaustur
The evidence that the archetype of these four manuscripts was derived
fronr 395 rather than 633 is to be found in the readings of these manuscripts
where 395 and 633 differ from each other.
There is a list of thirty innovations in 395 on pp.LXix-LXX, many of them
minor variants. In five instances a variant in the archetype has nullified com-
parison with 395 and 633 for the present purpose (II37, 11l04, 1724, 23'7, 2636;
all are quoted in the list just above).
In two instances the four manuscripts agree with 395 on an omission, but as