Editiones Arnamagnæanæ. Series B - 01.06.1983, Síða 89
§ 3.7.12
AM 394 4to (Aa2)
Lxxxm
3.7.12. Eignarfornafni í tvítölu, ockart 5.28 (í vísu), er haldið
óbreyttu í Aa2 (2r), en hins vegar stendurycfear (ef. af ‘þit’) 14r
(= yckra (þf. et. kvk. af ‘ykkarr’) 132.8).
3.7.13. Skrifað er sia (nf. kvk.) 191.6, og sú mynd fomafns-
ins kemur fyrir í Aa1 þar sem Aa2 er ekki til samanburðar
(107.31), en hins vegar er einnig skrifað þessi (nf. kvk.) 27r
(201.22), og þar er sama mynd í Aa1. Þf. kk. er þennann 8r (=
þenna 40.22), en þenna stendur í 195.14. I þgf. og ef. kvk. eru
gömlu myndirnar ‘þessi’ og ‘þessar’ einráðar í Aa1, og þgf. þessi
(þesse) kemur fyrir í Aa2, 27r (199.24) og 31v (209.31), en oftar
eru notaðar löngu myndimar þessare, t.d. 28r (204.20), sbr.
einnig lesbrigði við 58.53 í § 3.2.3, ogþessarar, t.d. 32r (212.4).
Við ber að þgf. þesse í forriti hefur valdið meiri breytingum í
uppskrift, sbr. þeirre 27r (= þesse 200.8) og þessum mann-
raunum 27v (= þesse mannraun 202.17).
3.7.14. I fn. ‘hvárrtveggi’ em báðir liðir beygðir í Aa1, og í
Aa2 er forriti fylgt í huorir tueggiu 12v (75.1). Oftast er þó fyrri
liður óbeygður, ‘hvom’-, sbr. huorutueggia safnar 12v (= huarir
tueoio samna 74.1) og huorutueggi (kk. et.) 19r (149.12), eða
‘hvor’-, huortueggiu (kk. flt.) 12v (75.4), en ending síðari liðar í
et. er á reiki, eins og.sjá má af þessum dæmum.
3.7.15. Gamla fomafnsmyndin ‘engi’ kemur fyrir í 394 og er í
samræmi við forrit, eingi (kk.) 6v (21.11), sbr. einnig § 3.5.2,
en að öllum jafnaði er einginfn) í hennar stað, sbr. t.d. 19r
(kvk., 147.12) og 19v (kk., 149.25); sbr. einnig eingin (þf. og nf.
hvk. flt.) 7.30 og 32. Ef. et. kk. og hvk. er eingis lv (= engis
3.21) og 7r (= éngis 25.11). Þf. kk. er skrifað onguann 7.54,
aungann 196.5 og ongann 238.9, en ekki hefur verið eftir
þessari fallmynd tekið þar sem Aa1 er til samanburðar.
Varðandi aðrar ‘öng’-myndir sjá § 3.5.2.
3.7.16. neinn 7r (25.33) stendur fyrir ne eÍN í Aa1.
3.7.17. Ritað er t.a.m. gil nockut 8r (43.9) eins og í Aa1. Það
er því ekki ástæða til að ætla að nockurt hafi staðið í Aa1 þar
sem í Aa2 stendur nockut hle 7.50, bu nockud 175.9 og nockut
uopn 181.29. Hins vegar stendur nockut 7v (25.69) fyrir
nackuat í forriti.
3.7.18. Fjórum sinnum hefur þess orðið vart að skrifari hafi
ntað annað sagnorð en í forriti stendur, en sömu merkingar,
Rœdir ... um llv (= rez ... um 64.7), q(uadzt) 13r (= lez 80.13),
hugsad(a) 28r (= hugöa 205.29) og fiell 34r (= hne 220.47) í
vísu.
3.7.19. Breytinga á sagnbeygingu verður einkum vart í
þremur so. í Aa2. Nt. af ‘hafa’ er í 3. p. einlægt hefur í stað hefir í
forriti, sbr. dæmi í lesbrigðaskrá í § 3.2.3. Nt. 1. p. er hefe í