Blik - 01.05.1965, Síða 201
B L I K
199
i
Miðhús, þar sem Hannes Jónsson hjó.
en fremur valtur, væri hann tómur,
en því betri í sjó að leggja sem
meira var í honum, og bar hann í
sæmilegu veðri og sjó 40 fiska hlut
af fullorðnum þorski.
Oft var um þessar mundir farið
í hákarlalegur, og þóttu það svaðil-
farir ekki all-litlar, því að oft var
langt róið og legið úti. Þótti það
ræmilegur afli að fá 32 tn. lifrar í
legu, enda báru áttæringar ekki
meira, svo að tryggt þætti, því að
lifur er illur farmur ,og var þá haft
tneira borð fyrir báru en ella.
Attæringar með „lokortusiglingu"
voru taldir allgóð hlaupaskip undir
seglum, og eru dæmi þess, að þeir
gengu nær 13 mílur danskar (á
vöku) í liðugum vindi. Svo var þetta
r- 4. eitt sinn, er ég var staddur á
>,Gideon" „undir Sandi", milli Kross
°g Bryggna (á 15 faðma dýpi). Skall
þú á norðan fárviðri svo mikið, að
við gátum ekki haldizt þar við og
urðum að hleypa til Eyja. Við vor-
um 30 mín. á leiðinni með hálf-
fermi af fiski og öll segl tvírifuð.
Oðru sinni var ég í hákarlalegu í
útsuður af Pétursey og ekki all-langt
frá landi. Gerði þá hroðastorm á
vestan um kl. 9 árdegis og hélzt allt
til kvölds. Við settum þá upp segl,
því að ekki þótti sætt, og krusuðum
til Eyja; lentum við kl. 7 og þótti
hafa gengið vel.
Þótt bátar þessir mundu nú þykja
lítil skip og ekki á sjó farandi, voru
þeir eða þóttu áður fyrr furðu góð
í sjó að leggja. Og víst er um það,
að margar sögur mætti segja, og
sumar harla ótrúlegar, um það, hve
vel þeir reyndust í vondu, enda oft
mikið boðið, eins og nærri má geta,
í slíkri verstöð sem Eyjar eru, þar
sem sækja verður oftast æði langt
á hafið út, og aldrei í annað hús að
venda um höfn en Eyjarnar sjálfar,
en sjór jafnan stundaður kappsam-