Búnaðarrit - 01.01.1913, Síða 103
BÚNAÐARRIT
99
til samans 3540 mörk. Við lauslegan samanburð hefi
eg þar fundið sammerki:
milli Arness. og Brgfjs. 58
— ----— G.&IC. 91
— Brgíj.s. — — 15
— allra(Á.,B.ogG.&K. 10.
Auk þess hefir Arn. nokkur sammerki við sjálfa sig.
(Þau sammerki, er stafa af því, að markaeigendui- hafa fluzt
milli héraða, eru ekki meðtalin). Öammerki geta verið fleiri,
því einkum í Ár-nessýsluskránni er röðuninni svo mjög
bótavant, að vandi er að átta sig á henni.
En hér að auki eru öll námerki, sem oft eru litlu
eða engu betri en algerð sammerki. Eg tók að eins
með örfá (4—5), er eg rak mig á, þar sem biti og stig
voru á sama stað, enda heíir ein skráin (Brgfj.) á einum
stað: „stig eða biti“, er sýnir, að það er talið hér um
bil sama hvort er.
Nærri má geta, hver áhrif þetta og þvílíkt hlýtur að
hafa á drátt fjár í réttum, flæking fjár og jafnvel glötun.
Afleiðingin hlýtur að verða vinnutap og eignatjón, svo
allmiklu nemur á hverju ári.
Ástæðan til þess að svo er komið hygg eg að sé
sú, að í þessu efni eru engar reglur eða lög til, er hindri
eftirlitslausa upptöku marka eða tryggi eignarrétt á mörk-
um. Nú þarf eigi annað, til að komast í markaskrá, en
að senda mark með nafni sínu og fáeina aura. Svo er
það prentað, þótt sammerki sé við mann 1 sömu eða
næstu sveit, innan eða utan hóraðs.
Menn hafa oft til þess fundið, hversu ilt þetta ástand
er, og að bót þyrfti á því að ráða. Búfjármarkamálið
hefir verið til umræðu í Búnaðarþinginu. Árið 1909
(sjá Búnaðarrit 23., 2.) gerði búfjárræktarnefnd tillögu í
málinu. Hallaðist hún að sýslu- og sveitamarka-hug-
myndinni. En þar sem undirtektir landsmanna urðu
svo sundurleitar og að meiri hluta mótfallnar þeirri
hngmynd, virðist eigi fært að fara þá leið fyrst um sinn.
7*