Skírnir - 01.01.1930, Síða 270
264
Alþingi árið 1845.
[Skírnir
aldarinnar miklu. Þau vandræði valda og hér fjárskaða
margra manna, því að danskir seðlar urðu einskisvirði, en
hér voru allmargir handhafar þeirra. Þessu fylgdi athafna-
leysi og kyrrstaða. Einveldið grúfði yfir landinu. Danska
»Kancell ið« og »Rentukammerið«, stjórnarráð í Kaup-
mannahöfn, er svo voru nefnd, réðu eiginlega öllum ís-
lenzkum málum til lykta, sem nokkuð kvað að. í þeim
stjórnarráðum sátu þurrir og formfastir skrifstofumenn og
stjórnarherrar, sem engan áhuga höfðu á íslenzkum málum
og enn minna vit og skilning. Seinagangur var þar svo
mikill á flestum málum, og þá eigi síður þeim, er ísland
snertu, að ótrúlegt má þykja. Embættismenn á íslandi lutu
stiftamtmanni, sem jafnan var danskur, og þorðu varla að
sitja eða standa öðruvísi en hann vildi, enda var þá við
ónáð að búast frá »æðri stöðum«. Þegar frá er talin stofn-
un Bókmenntafélagsins, þá eru litlar hreyfingar í andlegu
lífi manna. Alþýða manna kvað rimur sínar, sem reyndar
var góðra gjalda vert, söng sálma sína, las húslestra og
sótti sennilega óaðfinnanlega kirkju, karlar drukku sig fulla
í réttum og kaupstaðarferðum og þess á milli eftir efnum
og getu jafnframt dagstritinu fyrir allra brýnustu nauð-
synjum sínum. Mönnum var jafnfjarri öll hugsun um sjálf-
stæði til handa Iandinu eða, að þeir skyldi sjálfir ráða
málum þess, sem hugsunin um það, að taka upp þúfu í
túnkarga sínum. Ef hart var í ári, þá mátti enn búast við
mannfelli af sulti, og sjálfsagt var að fella eitthvað af
skepnum úr hor á hverju ári. Svo voru menn enn vesalir
eftir tveggja alda verzlunarkúgun, óstjórn og illæri.
Svo líður til 1830. Allar eða flestar hreyfingar í ís-
lenzku þjóðlífi hafa átt erlendis rætur sínar. Svo var um
siðaskiftin, galdraöldina, einokunina o. s. frv. Og svo er
lika um vakninguna, sem hér verður milli 1830 og 1840.
Andvarinn berst til Danmerkur sunnan úr álfunni og siðan
hingað. Sterkur var hann eigi, þegar hingað kom, en þó
nægur til þess, að ýmsir mætti rumska af svefni sínum.
Konungur Danmerkur rikti yfir stærri ríkjum þá en nú,
sem kunnugt er. Þá var Noregur enn undir sama konungi