Skírnir - 01.01.1969, Síða 223
SKÍRNIR
ÞINGVALLAFUNDUR 1888
217
Tillagan var samþykkt með öllum atkvæðum gegn einu (Jóns
Einarssonar).
Arnór Árnason og fleiri báru upp tillögu um svofelldan viðauka
við aðaltillöguna: „svo og á álnavöru, glysvarningi og aðfluttu
smjöri.“ Þessi viðauki var samþykktur með 15 atkvæðum gegn 8.
Níunda mál á dagskrá fundarins var alþýðumenntunarmálið.
Páll Pálsson prestur bar fram svohljóðandi tillögu til fundar-
ályktunar:
„Fundurinn skorar á Alþingi að styðja alþýðumenntamálið
eftir því, sem efni og ástæður landsins leyfa.“28
Jón Jakobsson taldi praktiska menntun vera það, sem oss riði
mest á. Bókleg menntun væri í sjálfri sér góð, en þó því aðeins
að praktisk eða verkleg menntun væri henni að minnsta kosti sam-
fara eða jafnvel færi á undan. Lestrarfélög væru mjög gott meðal til
að efla bóklega menntun almennings, og þau vildi hann styðja.
Möðruvallaskólann vildi hann leggja niður, en húsið mætti nota
handa kvennaskóla, sem væri sameiginlegur fyrir Norður- og Aust-
urland. Búnaðarskólana vildi hann styðja, ef þeir væru með heppi-
legu fyrirkomulagi, og ekki sjá í fj árveitingar til þeirra. Að öðru
leyti taldi hann, að menn ættu helzt að láta þetta mál hvíla sig og
allra sízt vera að hröngla upp mörgum alþýðuskólum. Að endingu
bar Jón fram svohljóðandi tillögu til fundarályktunar:
„Fundurinn skorar á Alþingi að afnema Möðruvallaskólann og
verja heldur því fé, sem til hans gengur, til alþýðumenntunar á ann-
an hátt.“
Arnór Árnason sagðist helzt ekki „vilja þessa föstu skóla“. Möðru-
vallaskólinn yrði ekki að gagni vegna vantandi barnamenntunar, en
hana taldi síra Arnór nauðsynlegasta.
Benedikt Sveinsson, alþingismaður, kvaðst vera samdóma Jóni
Jakobssyni, enda væri skoðun hans ekki ósameinanleg við skoðanir
þeirra, sem unna bóklegri menntun alþýðunnar. Sú væri skoðun
sín, sagði Benedikt, og það kvaðst hann vera viss um, að væri skoð-
un Jóns Jakobssonar, að bóklega menntunin ætti að vera ljós á veg-
um almennings í viðureigninni við náttúruna og í baráttu hans til
að færa sér gæði náttúrunnar í nyt.
Páll Pálsson, prestur, sagði, að á fundi í Suður-Múlasýslu hefðu