Tíðindi frá þjóðfundi íslendinga árið 1851 - 05.07.1851, Síða 276
272
14marka gjaldift snertir, J)á játa eg, að {»að er ósanngjarnt,
|)ar seni það kemur svo misjafnt niður, og lendir ekki nema á
einstökum mönnum, sem þannig verða fyrir ójöfnuði. Eg álit
J)ví rettara og sanngjarnara, að ákveða eittlivert gjald, sem
gengi jafnt yfir alla fastakaupmenn, og {>ótti mér það ekki
geta verið minna, en 1 rbd. af liverju lestarrúmi. Að setja
nýtt gjald á timburfarma, {)ótti mér vera öldúngis óþolandi,
og það {)ví heldur, sem þess háttar gjald liefur aldrei átt sér
stað áður. Jetta er.lika þeim mun óeðlilegra nú, þar sem
menn eru þó að heijast af ölluin kröptum fyrir þvi, að koma
upp frjálsri verzlun. Að sönnu játa eg, að þetta getur verið
nokkrum vandkvæðum hundið, ef fleiri vörutegundir eru á skipi
en timbur; því þá verður að leggja toll áþann liluta farmsins,
sem ekki er timburvara; en af því timbur er svo auðkenni-
legt frá öllum öðruin varningi, þá inun þó slíkt ekki valda
miklum erfiðleikum. Eg get ekki betur séð, en að breyting-
aratkvæði mitt sé því byggt á meiri jöfnuði, beldur en nefiul-
arálitið, og egheld, aö það fari því einu fram, sem liaganleg-
ast er eptir kringumstæðum þeim, sem hér eru, og allt af munu
verða, svo lengi sem ísland er ísland.
Á. Böðvarsson: Jað liefur nú verið talað svo margt bér
á þinginu í dag um nefndarálitið yfir böfuð, að eg ætla mér
ekki að fara að bæta miklu við það; lieldur vildi eg einúngis
í fám orðum minnast á breytíngaratkvæði mitt, sem hér stend-
ur undir töluliðnum 26 á atkvæðalistanum. Eg get ekki betur
séð, en að stefna nefndarinnar sé sú eina frjálsa, að því und-
an teknu, er liún vill leggja 2 dala tollinn á liina dönsku verzl-
unarmenn; og þetta er í 4. gr. nefndarálitsins kallað jafnrétti,
en það get eg ekki skilið. Mér finnst það vera bcinlinis á móti
hlutarins eðli, að ætla sér að hækka álögur í því skyni, að
koma fastri verzlun upp, eður réttara sagt koma á gáng frjálsri
verzlun með því, að leggja þar á toll, er enginn hefur verið.
Eg segi þetta ekki af því, að mér séu Danir kærari en aðrar
þjóðir, nema að því leyti, sem þeir gefa oss betri kjör en þær,
og vér böfum liaft meiri afskipti við þá. En eins og nú stendur,
verð eg að játa það, að mér eru ekki allar þjóðir jafnkærar,
og að eg vil hcldur vilna Dönum í, en öðrum þjóðum. Jví
befur líka verið lireift hér í dag, að gjöra mun á búsettum
kaupmönnum og öðrum innanrikis-verzlunarmönnpm livað toll-
inn snertir, en eg er nú á því, að það muni ekki ætíð verða