Tíðindi frá þjóðfundi íslendinga árið 1851 - 05.07.1851, Síða 362
258
B. BencdUctscn■ 5aö getur veriö, aö þetta eigi ser stað
í (língmarmsins byggöarlagi.
G. Brcuidsson: Jíngmaðurinn úr Barðastramlarsýslu gat
(ress áðan í ræðu sinni, að Irin útlenda verzlun mundi ekki
geta orðið öðrum að liði en (reirn, sem ríkir væru, en borgar-
arnir væru svo efnalitlir, að (reim mundi ekki verða rnikið lið
að henni; en eg imynda mer, að þessir riku kaupmenn hafi,
altend surnir (reirra, einhvern tíina verið fátækir, en grætt síö-
an á verzlun sinni. Eins ætlast eg nú til að gæti farið fyrir
borgurunum, ef (>að rýmkar um verzlunina, að þeir hefðu svo
mikinn hagnað af henni, að við það kæmist upp borgarastétt
hér á landi. Jessi sami þíngmaöur talaði líka uin það, að
margar óþarfavörur mundu flytjast híngað, ef utanrikismenn
mættu selja landsmönnum þær; en eg skil ekki í því, að hann
skuli vilja hamla stéttarbræörum sinum í hinum minni kaup-
stöðum frá, að kaupa þær; því eg held, að það ætti jafnvel
ekki að meina hændum það. Menn verða eins i þessu sem
öðru að Irafa vit fyrir sér sjálfir, og eg treysti mönnum til, að
kaupa öllu fremur nauðsynjavöru en óþarfavöru, þó jafnhægt
væri að ná til beggja, en þar fyrir ætti ekki að meina þeim,
sem gætu og vildu, að kaupa fleira, en eintómar nauðsynjavör-
ur; því að girða fyrir slikt, værilíkt og þegarnrenn vara börn-
in við, að fara með eld eða eggjárn, svo þau ekki brenni eða
skaði sig. Vér játuðum þá með þessu, að vér værum ekki
færir um, að ráða sjálfum oss og efnum vorum. Eg vil líka
geta þess, að kaupmenn liafa gjört út lestamenn með ónauð-
synjavöru upp í sveit, til að selja hana, hvort sein þeir hafa
nokkurn ábata á því eða ekki; en víst er unr þaö, að ekki
verða bændum vörurnar ódýrari fyrir það. Eg (mrf ekki að
fara að tala um 48. breytíngaratkvæðið, sem fer fram á, að á-
kvarða ekki legutíina lausakaupmanna; því þíngmaðurinn úr
Dalasýslu hefur þegar tekið það allt fram, sem eg vildi hafa
sagt uin það; en því einu vil eg bæta við ræðu hans, að ef
verzlunarfélög kæmust á hér í landi, eins og rnargir álítanauö-
synlegt, til að greiða veg og samverka hinni frjálsu verzl-
un, þá mundi brátt verða nauðsyn á, að þau ættu hús í kaup-
stöðunum, til þess að láta vörur sinar í; og ef það kæmist á,
þá mundi það nokkuö bæta xir tjahlaverzluninni, sem menn
hafa verið að tala um, og gjöra hana miður nauðsynlega.
B. Bcnediktsen: ííngmaðurinn úr Gullbríngusýslu greip